OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

ZŠ Vojto

II. Medzivojnová Európa

2.1 Nové štáty na mape Európy

 

- koncom 1. svetovej vojny vznikli viaceré nové štáty

- 1. z nich bolo Fínsko

- osamotnili sa aj pobaltské štáty - Estónsko, Lotyšsko a Litva, ktoré boli rovnako ako Fínsko pod nadvládou Ruska

- spočiatku ich chceli získať ruské vojská

- na sklonku 1. svetovej vojny vznikla aj Poľská republika - v 18. storočí prestala existovať, ale ostabenie Ruska umožnilo jej opätovný vznik

- keď sa slovanské národy v roku 1918 odtrhli od habsburgskej monarchie, vznikli nové samostatné štáty - Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Česko-slovenská republika a Juhoslávia

- zväčšilo sa aj Rumunsko

- Maďarsko a Rakúsko podpísali mierové zmluvy

- v nových štátov sa vytvorili aj národostné menšiny 

- pokiaľ by nedostali svoje práva, mohli by byť zdrojom pre vznik nových konfliktov

- prezident USA Woodrow Wilson a prezident Česko-slovenska Tomáš Garrigue Masaryk sa usilovali nastoliť demokratické zriadenie

- v 1. povojnových rokoch dosiahol demokrtický systém úspech, potom sa však v niektorých štátoch začala presadzovať diktatúra

 

 

2.2. Slovensko vstupuje do česko-slovenského štátu

 

- Česko-Slovensko bolo jedným z nástupníckych štátov

- hranice Česko-Slovenska potvrdili už medzinárodné dohody, ktoré boli podpísané v rokoch 1919-1920

- podľa nich bolo pripojené k ČSR ešte územie Podkarpatskej Rusi

- začlenenie ČSR nebolo jednoduché

- maďarská vláda nerešpektovala Martinskú deklaráciu ani vytýčenie dočasnej česko-slovensko-maďarskej hranice

- maďarská vláda necehala svoje vojská, žandárov i úradníkov na území Slovenska

- tí sa starali o poriadok, organizovali ...

- po vyhlásení Maďarskej republiky rád v marci 1919 sa maďarská boľševická armáda pokúšala obsadiť Slovensko a na obsadenom území vyhlásila Slovenskú republiku rád

- územie bolo oslobodené až koncom roka 1919

- v zahraničnej politike sa ČSR spoliehalo najmä na podporu Francúzska

- v roku 1921 ČSR spolu s Rumunskom a Juhosláviou vytvorili Malú dohodu, ktorá mala chrániť pred územnými nárokmi Maďarska

- ťažkostí v začlenovaní Slovenska spôsobilo presadzovanie centralistického princípu

- bol zakotvený v Ústave ČSR prijatej vo februári 1920 

- v januári 1919 bola zrušená SNR

- pri česko-slovenskej vláde sa vytvorilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom

- malo 14 oddelení, ktoré organizovali život

-  v skutočnosti ministerstvo nemalo plnú moc, ale bolo podriadené ministerstvom vnútra

- rovnaké postavenie mal aj Krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom, ktorý bol od roku 1928 najvyšším štátnym úradníkom na Slovensku

 

 

2.3 Bratislava - hlavné mesto Slovenska

 

- Slovensko súčasť ČSR potrebovalo hlavné mesto

- voľba padla na Bratislavu (v 1919 - največšie mesto Slovenska)

- mala najlepšie materiálne predpoklady plniť úlohu hlavného mesta, ktoré muselo prijať centralistické, hosporárske ... orgány

- bola priamo spojená s Prahou a s ďalšími metropolami 

- mala vlastné letisko, Dunaj ju spájal s časťou Južnej Európy

- bratislavský prístav sa stal dôležitou dopravnou tepnou strednej Európy

- väčšina obyvateľov bola nemeckej maďarskej národnosti

- začiatkom 1919 ju obsadilo česko-slovenské vojsko → Bratislavčania začali prejavovať nespokojnosť

- na návrh Vvara Šrobára sa v marci 1919 premenovala z Prešporku na Bratislavu

- po 1919 sa BA rozrástla a územne rozšírila

- v roku 1930 mala 124 000 obyvateľov (½ sa hlásila k ČSR národnosti)

- život v BA sa menil

- sídli tam banky, úrady, sekretariáty ...

- bola tu aj Univerzita Komenského  - 1. univerzita s vyučovacím jazykom slovenským, pôsobilo tu Slovenské národné divadlo

 

 

2.4 Ako sa Lenin dostal k moci

 

- Rusko patrilo k hospodírsky zaostalým krajinám

- dôsledky vojny sa tu prejavovali tvrdo

- nespokojnosť s vojnou a demokratickým režimom sa prejavovali

- po Februárovej revolúcii, ktorá zvrhla cára, politici chceli vytvoriť vládu, ktorá by zaviedla demokratický politický systém

- v roku 1917Oktobrovej revolúcii sa chopili moci ruskí bolševíci na čele s Leninom

- nastolili tvrdú diktatúru

- ruskú impérium v roku 1922 premenovali na Zväz sovietských socialistických republík (ZSSR)

- po Leninovej smrti sa v roku 1924 dostal k moci Stalin

- milióny ľudí skončili v pracovných táboroch alebo boli popravení

- diktatúra sa usilovala ovládnuť krajiny, chcela zmeniť myslenia ľudí, prenasledovala cirkev a začala presadovať socialistický realizmus

- chceli vybudovať komunizmus, preto sa premenovali na komunistickú stranu (predtým boľševická strana)

- počas prevratu v Rusku ruskí boľševíci predpokladali, že iné krajiny urobia revolúciu ako oni

- niektoré začali - vytvárali republiku rád, no napokon Rusko ostalo jedinou krajinou s komunistickou vládou

- ruskí boľševíci sa plánu sa uskutočnenie komunistickej revolúcie na celom svete nevzdali

- na podporu vznikla Komunistická internacionála

 

 

2.5 Mussilini a jeho čiernoodenci

 

- vo štátoch, ktoré viedli vojnu sa žilo ťažko

- zbrojárske továrne začali prepúšťať, muži sa vracali z frontoch a boli nezamestnaný

- vlády tlačili nové peniaze a tie strácali hodnotu

- takáto situácia bola aj v Taliansku

- nacionalisti dávali najavo nesúhlas s malými ziskami → vznikli hospodárke ťažkosti

- vtedy sa objavil Benito Mussolini

- zvolával verejnosť a sľúbil, že všetky problémy vyrieši

- zavedie aj vládu silnej ruky a zvýši mzdy

- mnohí mu uverili

- onedlho sa okolo neho zoskupovali muži, ktorí sa obliekali do čierneho a nazývali sa fašišti

- časť z nich vyvolávali na uliciach bitky, ktoré Mussolini zámerne stupňoval a sľuboval, že ak ho zvolia, on nastolí pokoj

- v októbri 1922 ho kráľ poveril, aby zastavil bitky

- jeho strana odstránila všetky občianske práva a slobody, podradila si súdnictvo, školstvo, kutlúru ... 

- ľuďom začali predpisovať, ako sa majú správať, ako majú myslieť ...

- protivníkov zbavila na 20 rokov slobody, mnohí boli vykázaní z krajiny

- Mussolini túžil ovládnuť aj Grécko a Albánsko

2.6 Hitlerova diktatúra v Nemecku

 

- po prehratej vojne musel Wilhem II. odstúpiť

- Nemecko sa stalo republikou, ktorá prijala damokraciu

- parlament zasadl v mestečku Weimar, prezidentom sa stal Friedrich Ebert

- Nemecko muselo čeliť veľkým hospodárskym ťažkostiam

- nemecká marka začala strácať hodnotu

- v priebehu 20-tych rokov sa situácia začala zlepšovať

- v roku 1929 vypukla nová hospodárska kríza, ktorá krajinu znova "zrazila na kolená"

- krízu využil Adolf Hitler, vodca strany Národnosocialistická robotnícka strana ⇒ nacitstiká strana

- sľuboval voličom istoty, o ktoré počas vojny prišli

- v januári 1933 sa stal Hitller nemeckým kancelárom

- celý štát popretkával sieťou tajnej polície

- odporcov režimu zatvárali do väzení a do koncentračných táborov

- pre nemeckých nacistov bol typický rasizmus

Židov Rómov chcel premeniť na moderných otrokov alebo ich vyhubiť,čím sa začalo prenasledovanie Židov

- keď sa Hitler dostal k moci, verejne vyhlasoval, že sa musia pomstniť za porážku

- odstúpil zo Spoločnosti národov a prestal aj rešpektovať verseilleskú mierovú zmluvu

 

2.7 Slovensko hľadá svoju cestu

 

- pre Slovákov mal vznik Česko-Slovenska veľký význam

- prvýkrát vznikli administartívne hranice Slovenska

- spolu s Čechmi sa stali štátotvorným národom

- v priaznivých podmienkach sa mohli doformovať ako jeden z mnohých európskych národov

- v krátkom čase si Slováci vybudovali aj školský systém, kde sa vyučovalov slovenčine

- vybudovali tiež kultúrne a národné inštitúcie

- veľký význam mal demokatický systém ⇒ ženy získali volebné právo, uzákonil sa 8-hodinový pasovný čas, sloboda tlače ...

- v demokratickom Česko-Slovensku sa rozvinul systém politických strán

- niektorí chceli Česko-Slovensko rozdeliť

- viacerí však tvrdili, že kým štát nie je pevný, najlepší je centralizmus

- centralisti tvrdili, že Česi a Slováci môžu tvoriť jeden politický národ

- na druhej strane bol blok vedený Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS), ktorý sa dožadoval samosprávy Slovenska

autonomisti žiadali, aby Slovensko malo svoj snem, vládu, vlastnú administatívu súdnictvo

- na Slovensku pôsobil aj komunistická strana

- svoje politické strany mali aj národnostné menšiny - najväčšiue boli nemecké a maďarské

- Slováci sa mohli zúčastňovať aj na formovaní politiky

 

2.8 Zápas o každodenný chlieb

 

- Česko-Slovensko patrilo v roku 1918 k hospodársky vyspelejším krajinám

- tovary s Made in Czechoslovakia sa úspešne predávali

- Československá koruna bola uznávaná, značky Baťa Škoda mali svetovú povesť

- slovenské hospodárstvo sa hneď po vzniku Česko-Slovenska dostala do chudoby

- mnoho slovenských továrni museli kvôli vysokej konkurencii zrušiť prevádzku

- najrozšírenejšie odvetvia priemyslu - drevárstvo, textilná výroba, sklárstvoželeziarstvo boli závislé na vývoze tovaru

- na Slovensku bolo 60% roľníkov

- bohatých statkárov bolo mál

- väčšina roľníkov veľmi ťažko vyžila

- s ťažkostiami museli pod cenu predávať svoj majetok 

- bolí nútení požičiavať si v bankách za vysoké úroky, ktoré nezvládali splácať

- Česko-Slovensko postihla v rokoch 1921-1923 hospodárska kríza

- oveľa horšia bola tá v 1929-1933

- slovenské priemyselné továrne strácali umiestnenie na trhu

- na Spiši, Gemeri a na Pohroní vznikali hladové doliny

- zlá hospodárska situácia spôsobila rast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne

- ich nespokojnosť prerástla do demonštrácií

- nezamestnaní odchádzali do zámoria - do USA, Kanady a do Argentíny

- do 1937 sa odišlo 104 000 obyvateľov

- od polovice tridsiatych rokov nastalo na Slovensku hospodárske oživenie

- stavali sa cesty, železnice, továrne ...

- vládne zásahy do ekonomiky smerovali k zakladaní podnikov

- hospodárske oživenie sa ale premietalo pomaly a tak zápas o každodenný chlieb pokračoval

 

 

2.12 Zlaté dvadsiate roky ?

 

- po 1. svetovej vojne sa v živote ľudí veľa zmenilo

- vojna ovplyvnila politiku, hospodárstvo, kultúru, umenie ...

- tieto zmeny posunuli vývoj dopredu

- počas vojny bolo dôležité, aby sa udržiavali dobré vzťahy s robotníkmi, pretože nepokoje v priemysle by znížili schopnosť krajiny zabezpečiť dodávky pre fronty

- krátko po vojne mnohé krajiny prijali zákon o osemhodinovom pracovnom čase

- rozvoj priemyselnej výroby spôsobilo to, že do miest sa sťahovalo veľa ľudí

- menila sa tak vzhľad miest, začali sa stavať nové činžiaky, vznikali nové štvrte

- zmenilo sa aj postavenie žien, ktoré vybojovali bojovníčky za práva žien – sufražetky, najmä volebné právo a nárok na vlastný majetok

- spočiatku boli tieto hnutia ignorované a potláčané

- ako prvé získali právo voliť ženy na Novom Zélande, potom aj v Nórsku, Dánsku, Nemecku ...

- skrátením pracovného času sa zmenili aj životné návyky

- ľudia získali voľný čas a snažili sa ho využiť

- vznikali rôzne kiná, kaviarne, športové kluby, štadióny ...

- ŠPORT :

- obľúbenou zábavou, zápasy boli čoraz populárnejšie

- veľkou motiváciu boli aj olympijské hry

- HUDBA :

- ovplyvnená černošským blues (speváčka Billy Holiday) a tiež jazzom

- TANEC :

- nový druh dorazil z USA – charleston

- ROZHLAS :

- 1. štúdia vznikali v Hollywoode

- v Európe v Nemecku, Taliansku Francúzsku

- FILMY :

- prvé filmy boli čiernobiele nemé

- obľúbeným žánrom boli grotesky

- ich najväčšou hviezdou bol Charlie Chaplin a režisér René Clair

- MÓDA :

- centrom módy bol Paríž

- preslávila sa návrhárka Coco Chanel, ktorá zaviedla „bubi“ účes pre krátke vlasy a sukne po kolená 

 

2.14 Nové cesty umenia a architektúry

 

- v poslednej tretine 19. storočia začali umelci hľadať nové spôsoby na vyjadrovanie pocitov, predstáv ...

- DADAIZMUS :

  • vznikol vo Švajčiarsku
  • názov vznikol náhodne (dada - detská hračka)
  • základným princípom ich tvorby bola náhoda
  • diela vznikali z cestovnách lístkov, klincov ....
  • dadaizmom bol vyjadrovaný zmätokstrach z vojny
  • predstavitelia : Hans Arp, Marcel Duchamp ...

- SURREALIZMUS :

  • názov odvodený od realizmu
  • istým spôsobom nadväzoval na dadaizmus
  • išlo im o náhodu v myslení a predstavivosti človeka
  • miestom surrealizmu bol Paríž
  • najvýznamejší maliari : Max Ernst, Salvador Dalí ... 

- MODERNÁ ARCHITEKTÚRA : 

  • dôraz na účelnosť stavieb
  • uplatňovala sa na stavanie domov
  • využívala klasické materiály : tehlu, kameň, drevo, sklo ...
  • predstavitelia : F. Lloyd Wright, L. Mies van der Rohe ... 

 

 

2.15 Kultúrny rozlet Slovenska

 

- vznik ČS umožnil Slovákom kultúrny rozvoj

- začali sa rozvíjať druhy umenia, tradície ....

- vo februári 1919 bola otvorená činnosť Matice slovenskej

- vznikli ďalšie kultúrne inštitúcie, z ktorých najväčší význam mala Umelecká beseda slovenská pod vedením Dušana Jurkoviča

- literárnu a umeleckú tvorbu podporovali rôzne časopisy ...

- rozvíjalo sa tiež výtvarné umenie, ktoré vychádzalo z domácich zdrojov a tradícií, no zároveň včenilo do moderného umenia

- dokladom toho boli najmä diela Martina Benku Miloša Alexandra Bazovského

- hlavnými predstaviteľmi slovenskej moderny boli Mikuláš Galanda Ľudovít Fulla

- prostredníctvom BA školy remesiel boli v kontakte s mnohými umelcami - najvýznamnejší bol Fridrich Weinwurm

- v 1920 bolo v BA založené Slovenské národné divadlo

- jeden z jeho riaditeľov - Oskar Nedbal pozdvihol operu a operetu na európsku úroveň

- SND malo spočiatku iba českých hercov, ale zohralo dôležitú úlohu pri rozvoji divadelníctva a pri výchove mladých hercov, napr. Janko Blaho, Hana Melíšková ... 

- v 1932 vznikla činohra aj vo filmovej tvorbe a zásluhou Karola Plicku aj mnohé úspešné dokumentárne filmy 

- jeho film Zem spieva získal ocenenie aj v zahraničí

 

2.16 Mračná nad Československom

 

- potom, ako sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler, ČSR sa cítilo právom ohrozené

- Nemecko sa zbrojilo, poručovalo medzinárodné zmluvy a vyhrážalo sa vojnou

- na nemeckých silách sa "priživovalo" aj Maďarsko, ktoré stále snívalo o obnovení Uhorska

- nároky na ČSR si robilo aj Poľsko

- Nemecko a Maďarsko využívali na oslabenie ČSR národnostné menšiny a ich politické strany - v ČR : Sudetonemecká strana, na SR : Karpatonemecká stranaZjednotená maďarská strana
- ČSR sa usilovalo hľadať spojencov

- spoliehalo sa najmä na Veľkú Britániu Francúzsko

- s Juhosláviou a Rumunskom uzavreli Malú dohodu a v roku 1935 so Sovietským zväzom spojeneckú zmluvu

- spojenci ČSR nepomohli

- situácia sa dramaticky zhoršila v marci 1938 kedy nacistické Nemecko obsadilo Rakúsko

- ČSR od roku 1934 budovalo na svojich hraniciach železobetónové pevnosti, vznikali viaceré továrne na výrobu zbraní a munície

- občania celej republiky boli odhodlaní brániť svoj štát

- ich odhodlanie nestačilo, pretože malé ČSR nemalo dosť síl na to, aby sa samo ubránilo

29.9.1938Mníchove predstavitelia Nemecka, Anglicka, Talianska a Francúzska rozhodli o nútenom odovzdaní veľkej časti ČS územie Nemecku 

- boli to pohraničné územia, kde žili prevažne Nemci

- Francúzsko a Veľká Británia sa nazdávali, že tým Hitlerove nároky uspokoja 

- ČSR vláda vydala územia bez boja, čím prišla o veľkú čas svojej výzbroje 

NEZABUDNITE SI NAKRESLIŤ TÚ MAPU ZO STR. 61 !!!!

 

2.17 Rozbitie ČSR

 

- po Mníchovskom diktáte zavládlo v ČSR sklamanie

- prezident republiky E. Beneš sa vzdal funkcie a odišiel do cudziny

- novým prezidentom sa stal Emil Hácha

- prestal byť funkčný aj parlamentský demokratický systém a k moci sa drali politické sily s totalitnými názormi

- na SR to bola Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS)

- po rokovaní v Žiline 5. a 6. októbra.1938 vyhlásila slovenskú autonómiu, ktorú akceptovala aj ústredná vláda v Prahe

- ústavný zákon o autonómií SR prijal aj parlament

- slovensko dostalo názov Slovenská krajina, s vlastnou vládou na čele s Jozefom Tisom

- ČSR sa zmenila na Česko-slovenskú krajinu

- priamym dôsledkom Mníchovkej dohody bola aj Viedenská arbitráž, v ktorej nemecká a talianská vláda v novembri 1938 rozhodli o odstúpení južného Slovenska Maďarsku

- Slovensko starilo pätinu svojho územia

- na južnom Slovensku okrem Maďarov žili aj Slováci

- na zabranom území bola nastolená vojenská diktatúra

- pre všetkých obyvateľov priniesla pokles životnej úrovne

- na okyptení SR sa podieľalo aj Poľsko, ktoré zobralo územia na Orave a Spiši s rozlohou 226 km2